www.tempo-semanal.com » Events, Featured, Headline, Popular » Don Basílio: Taur Matan Ruak Ema Importante Ba Nasaun
Don Basílio: Taur Matan Ruak Ema Importante Ba Nasaun
Pergunta boot mosu iha populasaun Timor-Leste laran tomak. Tanba ema númeru un iha Instituisaun Falintil-FDTL, Xefe Estadu Maiór Majór Jenerál Taur Matan Ruak ne’ebé hakarak rezigna an husi ninia kargu. Hodi sai vida sivíl no hakarak fó oportunidade ba jerasaun foun. Atu lidera Instituisaun ne’ebé refere. Tanba kleur liu ona moris ho vida militár. Parte Governu apoiu totál ho rezignasaun ne’e. Maibé, parte Estadu ne’ebé nu’udar Supremu sei tetu hela kestaun ne’e no hakarak konsulta hikas ho Governu. Ida ne’e mak sai pergunta no duvida ba entidade hotu iha Nasaun ida ne’e. Tanbasá foti desizaun sei dudu ba mai?
Portantu, atu responde ba konfuzaun boot hirak ne’e Jornalista Tempo Semanál Juvenal Abut. Iha Distritu Baukau tenta husu opiniaun no hanoin ruma ba liman ain Vatikanu. Bispu Dioseze Baukau Don Basílio do Nascimento. Kona ba rezignasaun Majór Jenerál Taur Matan Ruak.
Maski, seidauk deside an atu kandidata ba Presidente Repúblika iha Eleisaun Prezidensiál tinan 2012. Ho karta rezigna an ne’ebé dijere ba Presidente no Primeiru Ministru hatudu katak, iha sinál ruma.
Iha mós duvida balun ne’ebé mosu. Bele ou lae Majór Jenerál Taur Matan Ruak avansa ba PR tuir ninia figura?. Klaru liu tan akompaña hamutuk inter vista eskluzivu. Mezmu, sei sai hanesan rumoris husi ibun ba ibun. Enkuantu iha sidadaun balun apoia 100%, balun 50% no balun duvida.
Tuir Amu Bispu nia hare iha Eleisaun Prezidensiál 2012. Bainhira Majór Jenerál Taur Matan Ruak, karik kandidatu an. Ba figura Presidente oinsá?
Ba figura Presidente Repúblika importante liu. Ema ida ke reprezenta Nasaun Timor iha komunidade Internasionál nia leet. Aleinde, ema ida ke fó konfiansas ba nia povu. Ema ida ke bele sai hanesan garante ba Unidade Nasaun nian.
Biar konstituisaun la fó podér másimu ba Presidente. Maibé, Presidente nia funsaun no kna’ar boot tebes tanba sobre deside Nasaun nia Vida. Nune’e mós, ema ida ke tenke iha kapasidade hodi hatene foti desizaun.
Iha kapasidade hodi hare oinsá bele defende di’ak liu interese Nasaun no la halo konflitu. Ho Governu ou Órgaun Soberania sira seluk. Maibé, ema ida ke hatudu dalan ba Governante sira hodi interpreta povu ida ou Nasaun nia interese.
Tuir informasaun ne’ebé espalla katak Taur Matan Ruak mós atu kandidatu ba Presidente tuir Amu nia hare bele ou lae?
Kolia kona ba kandidatus naran ema ida ne’e (Taur Matan Ruak red) mós bele. Iha Konstituisaun hatudu ona dalan, ba sidadaun hotu-hotu ne’ebé ho idade tinan 18 ba leten bele kandidatu an. Ba Sr. Majór Jenerál Taur Matan Ruak ema ida ke iha kapasidade. Ema ida ke iha istória. Maibé, talves ‘kemungkinan’ ou posibilidade de’it. Tanba, ita seidauk rona loloos husi Majór Jenerál Taur Matan Ruak nia ibun, hodi fó sai ba públiku.
Nu’udar forsa Majór Jenerál Taur Matan Ruak bele kandidatu-an?
Se karik, Sr. Majór Jenerál Taur Matan Ruak kandidatu-an. Ha’u hanoin nia iha diretu tomak atu hala’o ida ne’e. Maibé, ha’u hanesan sidadaun. Ha’u nia preokupasaun hanesan interrogasaun ida. Se Taur Matan Ruak husik Forsas Armadas hodi kandidatu-an ba Presidente da Repúblika, entaun se mak ba fali ninia fatin.
Tanba, ita mós labele haluha katak, Forsas Armadas importánsia tebes iha Nasaun ida ne’e ninia moris. Sr. Jenerál sai mós hanesan elementu importante tebes, tanba Komandante Forsas Armadas nian.
Karik Amu rekoñese kona ba intelijénsia husi Majór Jenerál Taur Matan Ruak?
Taur Matan Ruak ema ida ke konsesual, simples no ema ida ke haraik an tebes. No intelijénsia boot tebes hodi hare sasan dook. Hafoin ninia prestíjiu makaas, hanesan Komandante luta durante tinan 24 too hotu.
Kuandu, Primeiru Ministru Kay Rala Xanana Gusmão atuál mezmu Komandante boot ne’e loos dunik. Maibé, durante tinan ualu iha dadur laran maski Komandante nafatin maibé Taur Matan Ruak mak komanda tinan 24. Hanesan prestíjiu ou naran boot. Ha’u hanoin sira hirak ne’e boot hanesan no importante mós hanesan. Ne’ebé Sr. Majór Jenerál Taur Matan Ruak avansa atu ba presidente hafoin povu hili nia, sei halo papél di’ak ida ba Nasaun ida ne’e.
Maibé, rona mós ema seluk kandidatu-an. Hanesan dra. Lúcia Lobato, Dr. José Ramos Horta, Fernando Lasama Araújo, avó Francisco Xavier do Amaral, dra. Maria Domingas Alves, dra. Ana Pessoa Pinto. Maski, ha’u temi mós Dr. Mari Alkatiri nia naran maibé Dr. Alkatiri hateten ona ba ha’u katak pesoalmente nia prefere liu serve nia Partidu duke sai presidente. pj.15
Signifika seidauk too tempu Taur Matan Ruak atu avansa ba oin?
Kestaun la’ós seidauk tempu. Maibé, kestaun ba ha’u hanesan sidadaun katak, Sr. Jenerál Taur Matan Ruak avansa ba oin. Ne’e, desizaun Majór Jenerál nian. Maibé, ha’u hanesan sidadaun husu tanba ita toman ona hodi hare Taur Matan Ruak nia figura hanesan ema ida konsesual. Entaun pergunta ida katak, ida ne’ebé mai tuur fali nia fatin ne’e konsesual hanesan mós nia ou lae. Se, fó garantia entaun la iha problemas ba perguntas ida ne’e.
Hanesan Amu hateten iha festa demokrasia laran iha mós Partidu ne’ebé kandidatu nia ema ba Presidente. Karik iha impaktu negativu no pozitivu. Tuir Amu nia hare ba ida ne’e?
Iha demokrasia laran ema hotu-hotu aprezenta sira ninia ema hodi ba kandidatu an ba Presidente. Atu ema hili ou la hili. Agora sira ida-idak ne’ebé kandidatu-an. Maibé, buat ida negosiasaun ne’e, mezmu iha ita nia oin ne’e sira hotu. Maibé, husi kotuk sira bele kombina malun hodi dehan o mak di’ak. O lalika mai karik ha’u fó ida ne’e ba o. Depois seluk fali dehan o nia naran boot. Maibé, ema la hili o. Di’ak liu o mai hamutuk ho ha’u. Entaun buat ida polítika. Sira hala’o hanesan dapur ida ba sira. Maski, ita la tama iha laran maibé sira mós te’in etu hanesan mós ita ne’ebé te’in etu atu han.(ts)











hau nudar sidadaun timor leste hau fo apoiu tebes karik, governo timor tenki renovasaun gerasaun hodi sai presidenti. to ona tempo atu fo servisu ba gerasaun sira seluk.